Prečo vyhral Kiska

Autor: Jaroslav Spodniak | 20.11.2014 o 18:26 | Karma článku: 2,72 | Prečítané:  336x

Pri sledovaní prieskumov verejnej mienky sme počas obdobia od januára 2013 do marca 2014 zaznamenávali nárast a pokles preferencií u vybraných kandidátov. Tieto zmeny jednoznačne súviseli s postupným ohlasovaním kandidatúry. Na vybraných 14 prieskumoch, ktoré realizovalo dokopy 5 agentúr sme zistili prudké zmeny medzi jednotlivými kandidátmi. Najstabilnejším kandidátom bol Robert Fico, ktorý bol skoro vo všetkých prieskumoch pred voľbami favorizovaný za víťaza. Médiá podávali informácie o predsedovi vlády najčastejšie a dokonca bol v prieskumoch počas celého roka 2013, kedy ešte oficiálne nekandidoval.

Andrej Kiska a jeho pozícia v prieskumoch bola oveľa nestabilnejšia. Na začiatku roka 2013 bol až na piatom mieste v prieskume agentúry MVK. V prieskumoch ho počas roka 2013 predbehli Ján Čarnogurský, Radoslav Procházka a Pavol Hrušovský. Tieto zmeny boli iba krátkodobé. Spomínaní kandidáti boli na vyšších pozíciách prieskumov, pretože oficiálne ohlásili kandidatúru. Neskôr svoju pozíciu strácali a opäť sa dostal na druhú pozíciu Andrej Kiska. V roku 2014 si svoju pozíciu na druhom mieste hneď za Robertom Ficom udržal až do prezidentských volieb v marci 2014.
Z týchto zistení je zrejmé, že výskumy verejnej mienky boli v prvom rade ovplyvňované aktuálnou situáciou zmien v počte kandidátov na post prezidenta.
Médiá prinášali aktuálne informácie o kandidátoch a spoločnosť to reflektovala a spätnú väzbu realizovala na základe zmien v prieskumoch.
Zaujímavým zistením, je fakt, že napriek tomu, že Robert Fico dominoval v prieskumoch všetkých agentúr, nakoniec nedosiahol konečné víťazstvo. Pri takomto výsledku môžeme jednoznačne súhlasiť s teóriou modelu minimálnych účinkov (minimal effects model) v ktorom výskumný tím na čele s Paulom Lazarsfeldom dokázal, že médiá a volebné kampane politických strán majú skôr minimálny účinok na volebné rozhodnutia. Robert Fico mal masívnu kampaň, ale výsledky nepotvrdili to, že sa mu podarilo presvedčiť ľudí, aby ho zvolili. Andrej Kiska mal na jednom zo svojich mnohých bilbordov výstižné heslo, ktoré malo šancu motivovať veľké množstvo voličov a to heslo znelo: Jeden človek Slovensko nezmení, milión ľudí áno. V konečnom dôsledku sa podarilo Andrejovi Kiskovi prekročiť hranicu milión hlasov. Bol úspešný aj z toho dôvodu, že sa ostro vyhradil proti politike SMER-SD a svojimi postojmi presviedčal voličov aby si zvolili nezávislého kandidáta.
Vplyv médií na verejnú mienku bol viditeľný hlavne v prieskume v roku 2013 a to konkrétne v januári, keď sa víťazom prieskumu prezidentských volieb agentúry MVK stal bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý zo svojho postu nemohol kandidovať. Aj v tomto prípade sa ukázala zjavná manipulácia zo strany médií. V tom čase médiá využili kauzu odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka v neprospech Fica.
Médiá sa počas kampane snažili rôznymi spôsobmi vplývať na myslenie ľudí a hlavne na ich konečné rozhodnutie vo voľbách. Tento zámer sa stupňoval v posledných mesiacoch pred voľbami, kedy začali čoraz častejšie prezentovať antikampane medzi Robertom Ficom a Andrejom Kiskom.
Médiá riešili hlavne Andreja Kisku, pretože Robert Fico bol v kampani proti Andrejovi Kiskovi viac aktívny. Výsledky prezidentských volieb ukázali, že masívna antikampaň zo strany Roberta Fica nakoniec nebola úspešná.
Dôvodom prečo Robert Fico neuspel môže byť to, že voliči strany SMER-SD nevolili Roberta Fica, pretože moc prezidenta nie je výkonná, ale zákonodarná a to znamená, že by z pozície prezidenta nemohol vykonávať zásadné zmeny, ktoré by voličom strany SMER-SD reálne pomohli zlepšiť ich životnú situáciu.
Na druhej strane je viditeľný reálny pokles v podpore Roberta Fica. To znamená, že s porovnaním volieb v roku 2012 do NR SR a prezidentských volieb 2014 vyše 200 000 voličov buď nešlo voliť v druhom kole alebo volili Andreja Kisku.
Na kandidovanie Roberta Fica sa môžeme pozrieť aj z toho uhla pohľadu, že chcel využiť podporu voličov, aby sa dostal na pozíciu, kde by bol nasledujúcich 5 rokov, pretože nikde vo svete nie je bežnou situáciou aby sa úradujúci premiér v polovici vládneho obdobia uchádzal o post prezidenta.
Z výsledkov je zrejmé aj to, že politická strana SMER-SD stráca podporu a teda je možné predpokladať, že v nasledujúcich parlamentných voľbách nebude mať dostatočný voličský potenciál na to aby vládla sama. Andrej Kiska bude mať ťažkú východiskovú pozíciu ako prezident, pretože nemá reálne skúsenosti s politikou. Aj napriek tomu sa mu obstojne podarilo diskutovať v prezidentských dueloch s Robertom Ficom na náročné politické témy.
Veľkou výhodou je, že Andrej Kiska sa stane prvým prezidentom bez komunistickej minulosti. Aj táto pozitívna informácia naznačuje, že po 21 rokoch vzniku Slovenskej republiky sa budeme ako národ viac približovať k vyspelým demokraciám vo svete.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?